Naše motto: aby sa nikto necítil osamelý…

Trenčianski vojenskí veteráni navštívili priateľov v Olomouci


OLOMOUC – Klub vojenských veteránov v Trenčíne so Spolkom vojenských dôchodcov v Olomouci tradične spolupracuje a udržiava dobré kontakty. Popri iných aktivitách sa striedavo navzájom navštevujú. V minulom roku Trenčania privítali veteránov z Olomouca a tento rok návštevu opätovali.
Výletníkov nerozladila ani porucha na autobuse, s ktorým sa musel vodič vrátiť do garáží. Našťastie to bolo ešte len krátko za hranicou na moravskej strane, tak nemuseli veľmi dlho čakať na iný autobus.


A pretože po minulé roky si Trenčania v Olomouci prezreli už vari všetky pamätihodnosti, tento raz si nechali od priateľov poradiť a na ceste odbočili do obce Čechy pod Košířem, kde ich už čakal priateľ z Olomouca. Povedal, že hlavným cieľom je prehliadka múzea kočiarov, ale aj okrem neho bolo v obci čo obdivovať.

Najskôr si to nasmerovali do romanticky ladeného parku, na prehliadku zámku v minulosti známeho častými návštevami českého maliara Mánesa. Žiaľ, brány zámku boli zatvorené a otvorená nebola ani Levandulová kaviareň, kde by sa radi osviežili studeným nápojom či kávou. Pod pálivými lúčmi slnka sa výletníkom nechcelo šliapať po chodníkoch v parku do oranžérie a ani do neďalekej rozhľadne Viežka. Ich cieľom nebolo ani Múzeum filmov Zdeňka a Jana Svěrákových, kde je súčasťou expozície napríklad aj školská lavica z triedy legendárneho učiteľa Igora Hnízda z filmu Obecná škola. Nenamierili si to ani na výstavu historických bicyklov, či do jedného z najväčších hasičských múzeí, ba nelákala ich v tej horúčave ani hrobka rodu Stolbergov. Išlo sa do múzea kočov.

A veru bolo čo obdivovať- krásne zrenovované koče s rôznou výbavou – v niektorých išlo doslova o vynálezy vtedajších čias, ako upozorňoval aj sprievodca, ktorý dokázal zaujať pútavým rozprávaním a doslova sálala z neho láska k týmto dopravným prostriedkom minulých storočí – vlastne predchodcov automobilov. Len škoda, že sa tam nemohlo fotografovať, napokon ako v každom múzeu. Po prehliadke všetkým dobre padol obed a niečo na zahasenie smädu. Potom nastúpili do autobusu a pokračovalo sa v ceste do Olomouca, kde na nich čakali už priatelia zo spolku vojenských dôchodcov, ktorí pripravili príjemné spoločenské posedenie.

Tradične si predsedovia vymenili darčeky a upomienkové predmety. Všetci si mali čo povedať, veď viacerí pochádzajú zo Slovenska a ako to už počas celoživotnej služby v armáde býva, jedných odvelili zo Slovenska do Čiech alebo na Moravu a opačne a niektorí aj spoločne slúžili v rovnakom útvare. Usadili sa, založili si rodiny a tak to aj zostalo.

Bolo o čom rozprávať, aj veselo bolo a do spevu vyhrávali hudobníci – kolegovia. Čas sa rýchlo míňal, bol už podvečer, tak napokon sa ešte na nádvorí spoločne odfotografovali, aby zostala na oboch stranách pamiatka a rozlúčili sa. A od tej chvíle môžu Trenčania rozmýšľať nad programom návštevy, keď priateľov z Olomouca na budúci rok privítajú v Trenčíne.

Text a foto: Oľga Kajabová


RUBRIKY










Archív
ZV SR – Webstránka
Ročenka
Najnovšie číslo ročenky
Vojenský veterán...
Babinec
Sekcia žien pri KVV Trenčín
KRONIKA 2016
Vojenská päťdesiatka
História vojenského pochodu od Pamätníka umučených na trenčianskej Brezine až po Pamätník Slovenského národného povstania na Jankovom vŕšku...