Naše motto: aby sa nikto necítil osamelý…

Za generálom Rudolfom Tvaroškom


PAVOL KANIS
piatok 11. august 2017

V slovenskom priestore sa udiali v 20. storočí viaceré radikálne štátno-režimové zmeny, s ktorými sa vyrovnávalo niekoľko generácií. Táto dejinná dynamika, v ktorej meniace sa generácie plávali, rozhodujúcim spôsobom vplývala na život a vedomie jednotlivých ľudí.

Ich životný osud a životná skúsenosť záviseli od doby ich zrodu a individuálneho veku.

V procese permanentnej kontinuity generácií neopakovateľným spôsobom sa v tejto dynamike ocitajú ďalšie pokolenia. Patrí sa poznať prototypy odchádzajúcej generácie, majúcej za sebou neobnoviteľný zmysluplný život. Kiežby ich tie nové pokolenia aspoň tušili.

Generál Rudolf Tvaroška na svet prišiel l5. júna 1928 v Chtelnici a navždy ho opustil 30. júna 2017 v Trenčíne.


Pred očami mám jeho písomné správy a informácie ministrovi. Tie krasopisne napísané vlastnou rukou, v úhľadnej podobe, obsahujúce názor k podstate veci, záver a odporúčanie. Presné a jasné, logicky a fakticky zdôvodnené riešenie. A na konci vlastný nenapodobiteľný podpis, ktorý prezrádza, že signatár podpisoval v živote veľa a veľmi dôležitých rozhodnutí a je si vedomý právnych súvislostí svojho podpisu, pre každý prípad.
Na Ministerstve obrany Slovenskej republiky pracoval v rokoch 1993 až 1999. V turbulentných procesoch vyjasňovania bezpečnostnej orientácie mladej Slovenskej republiky, armádnych premien a vytvárania nových štruktúr ako poradca ministrov obrany SR bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť prispieval svojím rozhľadom k hľadaniu najlepších riešení z reálne možných. Práca na ministerstve SR nie je vrcholom jeho činnosti, akoby sa to pri automatickom preberaní oficiálnych hodnôt byrokracie mohlo zdať. Viac vrcholných výkonov a uznaní mal vtedy už za sebou.
Počas druhej svetovej vojny bol gymnazistom a ako 19- ročný v októbri 1945 postúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní na dve desaťročia spojil svoj život s delostrelectvom v ČSĽA. Postupne absolvoval ďalšie kurzy, školy a špecializoval sa na vyzbrojovanie delostrelectva a raketového vojska. V roku 1969 sa stal náčelníkom Výzbrojnej služby Ministerstva národnej obrany ČSSR. Na tomto poste ako 46-ročný bol v roku 1974 vymenovaný do hodnosti generálmajora.
Hodno spomenúť, že Rudolf Tvaroška bol predsedom futbalového oddielu TTS, neskôr Jednota Trenčín, v období najväčších úspechov trenčianskeho futbalu v československej celoštátnej lige. Dve desaťročia pôsobil ako člen pléna ČSFZ a v rokoch 1971 až 1973 sa dokonca stal jeho predsedom. Od roku 1982 až do odchodu do výslužby 31. januára 1988 bol náčelníkom Správy vrcholového športu ČSĽA.
Po odchode z vojenskej služby svoje rozsiahle poznatky a praktické skúsenosti poskytol vo viacerých výrobných a obchodných spoločnostiach slovenského obranného priemyslu. Bol pri vývoji, skúškach a ukážkach delostreleckej a raketovej techniky a munície. Dokonale poznal zbrane, priateľov aj ostrých súperov na tomto špecifickom fronte. Patril k tým najväčším bojovníkom usilujúcim o prežitie slovenského zbrojárstva.

Múdry, charakterný a pevný chlap sa zapojil aj do procesu tvorby novej ľavicovej strany. Potvrdením jeho osobných kvalít bolo aj miesto na kandidátke Strany demokratickej ľavice v parlamentných voľbách do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1992. V ňom pôsobil ako člen Branno-bezpečnostného výboru FZ, a zároveň aj v orgáne FZ pre kontrolu Vojenského obranného spravodajstva. Zemitosť osobnej povahy, životná múdrosť a skúsenosť, zmysel pre národný slovenský sebaurčovací dejinotvorný ťah ho viedli k hlasovaniu za Ústavný zákon o zániku ČSFR. Z poslancov za SDĽ v Snemovni ľudu bol jediný. A jediným hlasom za tento zákon bol aj hlas Štefana Nižňanského v Snemovni národov.
O pár mesiacov na žilinskom 2. zjazde SDĽ v máji 1993 delegáti prijímali dokument „O čo sa usiluje SDĽ,“ ekonomický, sociálny a zahranično-politický program strany. Zjazd zavŕšil programovú a politickú orientáciu SDĽ vychádzajúcu z princípov Socialistickej internacionály a rozhodol o podaní prihlášky strany do Socialistickej internacionály.

V diskusii o návrhu zahranično-politického programu SDĽ malo vystúpenie Rudolfa Tvarošku mimoriadne veľký, ba až rozhodujúci význam. Koho slovo mohlo mať už väčší význam ako slovo generála z bývalého režimu. Číry slovenský vlastenec, najkompetentnejší vojenský mozog v sále, zušľachtený svojou armádnou skúsenosťou, nanajvýš zodpovedne vnímal bezpečnostnú situáciu v Európe, bezpečnostné riziká mladej samostatnej Slovenskej republiky, nebezpečenstvo opätovného vynorenia sa hrozieb, ktoré boli dobovo potlačené existenciou sovietskeho bloku a bipolaritou sveta. Tvaroškova podpora zahranično-politického programu SDĽ výrazne ovplyvnila rozhodovanie delegátov zjazdu. A program napokon aj prispel k neskoršej akceptácii SDĽ ako zodpovednej štátotvornej politickej sily v zápase o strategickú orientáciu a smerovanie Slovenskej republiky.
Generál Tvaroška vynikal úžasnou životnou vitalitou. Jej výsledkom boli aj jeho vyznamenania, pamätné medaily a rôzne ocenenia. Za všetky menujme Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy, ktorý mu bol udelený v roku 2000.

Aj v tomto storočí bol stále obdivuhodne činný. Patrí k zakladateľom Klubu generálov SR, Klubu veteránov v Trenčíne, v ktorom až do smrti bol čestným predsedom.
Pravda a spravodlivosť boli najvyššími hodnotami, ktoré dominovali v jeho postojoch, zanietených vystúpeniach a diskusiách. V spoločenstvách a priestoroch kde žil, nastalo prázdno. A nikto v ňom už Rudka Tvarošku nenahradí.
Vzácny priateľ, česť Tvojej pamiatke!

Fotozdroj: Klub generálov Slovenskej republiky

Vyjadrenie redakcie: Článok sme prevzali z webovej stránky: http://www.noveslovo.sk/c/


RUBRIKY










Archív
ZV SR – Webstránka
Ročenka
Najnovšie číslo ročenky
Vojenský veterán...
Babinec
Sekcia žien pri KVV Trenčín
KRONIKA 2016
Vojenská päťdesiatka
História vojenského pochodu od Pamätníka umučených na trenčianskej Brezine až po Pamätník Slovenského národného povstania na Jankovom vŕšku...